Z dejín obce Rimavská Baňa
Každý z nás má vo vnútri svojho srdca vložený svoj rodný kraj, kde je všetko čo človek potrebuje k životu. Do toho svojho domova sa vždy rád vracia, lebo tam sú korene jeho človečiny, pevné reťaze rodov.
Obec Rimavská Baňa patrí medzi najstaršie obce v Malohonte. Rozvinula sa pri sútoku Rimavy a Rimavice a po prvý raz sa spomína v listine pod názvom Baňa.
Rimavská Baňa je rodiskom a pôsobiskom viacerých významných osobností slovenskej histórie, ale i súčasnosti. Je rodiskom Juraja Palkoviča, básnika, dramatika, redaktora, profesora reči a literatúry na Bratislavskom Lýceu. Jeho rodný dom vyhorel, a preto jeho pamätnú tabuľu umiestnili na budove obecnej radnice.
V Rimavskej Bani sa narodil aj Matej Bodó, bol prísediacim súdnej tabule gemerskej, neskôr profesor trnavskej akadémie. Rodákmi boli aj národní buditelia, učitelia Michal Húska, Ľudovít Kubáni ml. a lekár Pavel Kmeti. Rodáčkou z našej obce bola aj historička doktorka Marta Vartíková rod. Valentová.
Ján Glosius st., cirkevný básnik, Matej Holko ml. zakladateľ Učenej spoločnosti Malohontskej a jeho syn Matej Gašpal Holko pôsobili v Rimavskej Bani a mali v našich dejinách a literatúre dôležité postavenie a svojím dielom, spisovateľskou a výchovnou činnosťou ovplyvnili rozvoj našej obce.
1268
Výsady krupinského typu
V roku 1268 dostala výsady krupinského typu od kalocsského arcibiskupa Štefana, ktoré v roku 1278 potvrdil aj arcibiskup Ladislav. Vo vtedajších dokumentoch sa označovala mestečkom, neskôr patrila hajnáčskemu panstvu.
13.storočie
Už v stredoveku sa v jej okolí začala rozvíjať ťažba nerastných surovín, najmä zlata. S príchodom nemeckých kolonistov v druhej polovici 13.storočia sa zvýšila technologická úroveň a začal sa hlbinná ťažba v baniach. Nádejný vývoj obce, ktorá sa mohla stať banským mestom, ustrnul v 15.storočí pre vyčerpanie ložísk.
1783
Obnova kostola
Na návrší nad obcou stojí neskororománsky evanjelický kostol z 13.storočia, ktorý goticky prestavali v 14. a 15.storočí a obnovili v roku 1783. Stavba je obkolesená renesančným obranným múrom. V interiéri kostola, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou a súčasťou Gotickej cesty, sú najväčšou vzácnosťou stredoveké gotické nástenné maľby zo 14.storočia. Súčasťou kostola je ranogotická kamenná krstiteľnica z čias jeho výstavby, maľovaný kazetový strop z roku 1783 a hodnotné barokové vybavenie.
1918
Po roku 1918 sa obec stala prevažne poľnohospodárskou.
V súčasnosti žije v obci 535 obyvateľov.