Územná samospráva je časť verejnej správy spravidla v oblasti otázok lokálneho významu.
Na Slovensku má územná samospráva dve úrovne (obec/mesto a VÚC) a je zakotvená predovšetkým v štvrtej hlave Ústavy SR (čl. 64 – čl. 71). Podľa nej:
- Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.
- Obec a vyšší územný celok sú samostatné, samosprávne a správne celky, právnické osoby s vlastným majetkom a finančnými prostriedkami, povinnosti im možno ukladať iba zákonom.
- Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku. Orgánmi obce sú starosta obce a obecné zastupiteľstvo, orgánmi VÚC predseda VÚC a zastupiteľstvo VÚC; možno na ne preniesť aj výkon štátnych úloh za podmienok daných ústavou a zákonmi.
Územná samospráva sa delí na:
- miestna územná samospráva (na Slovensku obce a mestá) a
- regionálna územná samospráva (na Slovensku vyššie územné celky)
Miestna samospráva je ponímaná ako právo a schopnosť obce samostatne spravovať svoje záležitosti v rámci platných zákonov. Obce v súlade s platnou právnou úpravou majú dvojaké postavenie – jednak ako základné jednotky územného členenia Slovenskej republiky, jednak ako relatívne samostatné územné spoločenstvá obyvateľov žijúcich na konkrétnom vymedzenom území.
Ústava SR definuje obec ako „samostatný územný a správny celok Slovenskej republiky, združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt“ (čl. 64 ods. 2) a ako „právnickú osobu, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami“ (čl. 65 ods. 1). Pod obcou ako právnickou osobou rozumieme to, že ako taká vystupuje v právnych vzťahoch svojim menom a nesie zodpovednosť z týchto vzťahov vyplývajúcu.