Vážení spoluobčania,
dovoľte mi, aby som Vás touto cestou srdečne pozdravila a povedala pár slov k nadchádzajúcim vianočným sviatkom.
Je zvykom na záver každého roka bilancovať, premietať si v mysli dni pomaly odchádzajúceho roka. Tie všedné v našich mysliach blednú popri dňoch plných radostí, úspechu, šťastia, alebo nepokoja, bôľu či smútku. Aj taký bol odchádzajúci rok. Avšak v tomto sviatočnom čase si pripomeňme to príjemnejšie. Vianoce. Tieto sviatky sa dotýkajú všetkých: detí i starších, veriacich i neveriacich; každý s nimi spája svoje zvyky i tradíciu. Niet asi človeka, ktorému by sa Vianoce neprihovárali rečou zbožného ticha, mladosti, detstva, rečou vnútorného rozhovoru so sebou samým. Prichádzajú chvíle zamyslenia, návratov do minulosti, spomienky na vianočný stromček nášho detstva, na láskavých a dobrých rodičov a všetkých tých, čo nám budú pri štedrovečernom stole aj tieto Vianoce chýbať. Sú to „hrejivé úniky“ do minulosti, keď nás pred niekoľkými rokmi bolo pri štedrovečernom stole o trochu viac, sú to tie najkrajšie spomienky, do ktorých sa každý človek ponára práve v tomto vianočnom čase.
„Každý deň budú raz Vianoce“, spieva sa v jednej piesni. O to práve ide. Hoci už potom nebudú voňať ihličím, môžu stále voňať láskou, dobrom a ľudskosťou. Ich čaro v nás ešte dlho zostane a v tom bude kus pokoja. Niečo z neba sa stane súčasťou našich príbytkov a sŕdc. Prajem Vám požehnané Vianoce.
Počas Vianoc nech anjelská hudba vo Vašich srdciach znie,
a rok ten nastávajúci nech zdravie, lásku, šťastie a mier celému svetu prinesie.